Kto to nezažil, asi nikdy nepochopí smutné oči hľadiace na ulicu. Človek má ale možnosť to zmeniť. Treba iba otvoriť dvere a ísť sa prejsť medzi ľudí. Hoci nie s ľuďmi, ale aspoň medzi nimi. Pookrejeme, prídeme na iné myšlienky. Možno tam niekoho stretneme- rovnako hľadajúcu osamelú dušu. Stačí pozdrav, kývnutie hlavou. Nabudúce možno pár slov.
Nechce sa vám chodiť iba tak bezcielne vonku ? Poradím vám- kúpte si psíka. Budete nútení za každého počasia opustiť svoje štyri steny a podriadiť sa dennému psiemu rituálu. Psíčkari vonku sú jednou veľkou rodinou. Psík vám nedovolí prejsť okolo iného psíka a jeho majiteľa iba tak. Prinúti vás zastaviť a prehodiť zopár slov. Spoločná téma- pes- je vhodnou témou ne rozhovor.
Inou možnosťou sú turistické kluby. Nemusíte sama chodiť po lese. V klube s kolektívom to je veru oveľa lepšie. Získate nové priateľstvá a budete mať nové ciele.
Ďalšou možnosťou ako zaplniť prázdno doma je starať sa o niekoho. O susedových dieťatko, o starenku z vedľajšieho vchodu – skrátka o kohokoľvek, kto to potrebuje. Zaiste iba vtedy, keď vám to váš zdravotný stav dovolí.
Inou možnosťou je návšteva detského domova. Nemusíte si hneď brať niektoré dieťatko domov. Možno vám postačí na pár hodín tam zájsť, prečítať knihu, naučiť niekoho ručným prácam. Skrátka urobiť niekomu náhradnú tetu, alebo babičku. Je to obojstranne obohacujúce.
Oveľa jednoduchšie to majú asi ľudia veriaci. Návšteva kostolov a charitatívna činnosť prostredníctvom nich je riešením pre ľudí, ktorí majú ešte silu a chcú byť osožnými. Veď preto sme asi tu na tomto svete.
Základom je neupadnúť na duchu. Nájsť v sebe silu ísť ďalej. Sú predsa okolo vás ľudia, ktorí sú na tom omnoho horšie- ležia v nemocnici, alebo sú na vozíčku.Nájdite v sebe silu „vybŕdnúť „ zo strašnej samoty a podať pomocnú ruku niekomu, kto o to stojí. Začnite hneď teraz- rozdávajte úsmev na všetky strany. Časť z nich sa vám zaiste vráti.